Prispejem mojou skúsenosťou - môj 10ročný syn je tiež "postihnutý" - velmi ho baví hlavne wildlife. Začínal pred nejakými 4 rokmi s našim starým 3 Mpx ultrazoomom Olympus (dcére ktrorá je od neho o necelé 3 roky mladšia sme dokúpili tiež jeden nech nežiarli). Keď sme kúpili pentaksácke zrkadlo, tak zdedil Panasonic FZ30 s ktorým fotí doteraz. Je už chudák celý dolepený páskou aby sa nerozpadol (foťák, nie syn), ale ešte ako tak funguje. Trochu sme už uvažovali čím ho nahradiť až bude rozpad definitívny. Moja myšienka bola pozrieť sa po nejakom bazárovom zrkadle od Olympusu s objektívom 70-300 (pri 2x crop faktore celkom ideálny na wildlife) + nejaký základný zoom. Je to pomerne malé, lahké a skladné, tak mi to príde ako dobrý začiatok pre dieťa. Predpokladám že by z toho liezli o niečo lepšie fotky ako z toho Panasonicu, a aj ostrenie by bolo lepšie. Keďže Olympus zo zrkadlovkami skončil, tak sa takéto zostavy dajú kúpiť celkom lacno. No ale syn o zrkadlovke nechce ani počuť, tak budeme musieť zohnať nejaký UZ. Bohužial mám pocit že od čias tej FZ30ky už nevyrobili žiadny poriadny UZ. Aspoň o ňom neviem. Úplnou tragédiou je podla mňa trend UZ bez hladáčika.
P. S. Trochu ma mrzí že fotenie viac nechytilo dcéru - tá má podla mňa dobré fotografické oko - hlavne na krajinu. Občas jej dáme niečo odfotiť Pentaxom a kompozične sú tie fotky väčšinou perfektné. Hlavne čo nechápem - takmer všetky fotky sú v dokonalej rovine. To dievča musí mať v hlave asi vodováhu. Ja nech sa snažím ako chcem, tak mi horizont takmer vždy padá o 1,5° doprava (manželke zase občas zvikne utiecť trochu dolava a syn si z horizontom vôbec neláme hlavu

). Možno keby mala trochu lepší foťák ako ten starý Olympus, tak by ju to začalo viac baviť. Kto vie?