dnes tu v podstate ani nehľadám radu, skôr som sa len prišiel vyspovedať z pocitov po nadobudnutí Pentax K1000-ky. Neviem, či ste to už zažili: proste veľa ľudí hovorí, že technika na fotenie nemá až taký vplyv, ale... s týmto prístrojčekom sa mi to zdá byť iné. Nie je technicky dokonalý, je možno pre niekoho starý, prípadne máte iné výhrady. Ale z mne neznámeho dôvodu sa stále teším, keď ho vezmem do ruky, keď sa idem prejsť, aby som si domov priniesol nejaký milý záber. Toto sa mi pri predchádzajúcich (kopaktoch zn. Polaroid) nestalo. Nie, že by neplnili svoju úlohu. Fotia v rámci svojich možností dobre. Ale nie je to ten pocit, taký osobný. Pri nich je to len krabička, ktorá zachytáva svetlo a premení ho na zhluk elektrónov na karte. Tu sa mi zdá, že K1000-ka je súčasťou každého záberu, že aj ten kus kovu niečo na neho pridá.
P.S.: nie, nezaľúbil som sa, nie som ešte "plechofil"

P.S.2: predsa len sa dostalo aj na vypýtanie si rady. Máme v meste za dobrý peniaz BW FOMU (35mm). Brať to, alebo si našetriť na "poriadny" film=Ilford, Fuji, ...