Plitvické jazerá

Každý, kto videl sfilmované romány Karla Maya, pozná Plitvička jezera (Plitvické jazerá), alebo v ich podmanivých zákutiach sa odohrávali dobrodružné scény Winnetoua a iných podobných filmov. Plitvické jazerá so širším okolím patria k najkrajším prírodným výtvorom v Európe. V roku 1932 boli vyhlásené za chránenú oblasť, v roku 1949 za národný park a v roku 1979 zapísané do zoznamu UNESCO ako Dedičstvo sveta Šestnásť rôzne veľkých jazier tu leží v nerovnakej nadmorskej výške s celkovým rozdielom 156 m v dĺžke takmer 8 km. Prvé, najhornejšie jazero, ktoré sa volá Prošćansko jezero, vzniká pri ústí veľmi krátkej rieky Matica, vytvorenej z riečok Bijela Rijeka a Crna Rijeka, spájajúcich sa pri dedine Plitvički Ljeskovec. Pri Prošćanskom jazere začína nepretržitá reťaz vodopádov, prahov, kaskád a vápencovo - travertínových bariér, ktorými spenená a hučiaca voda padá vždy do ďalšieho, nižšieho jazera. Prastaré lesy a bujná vegetácia sa zrkadlia v hladinách priezračných jazier neuveriteľne krásnych farieb:
od smaragdovo-zelenej až po tyrkysovo-modrú. Vyššie položených 12 jazier tvorí skupinu tzv. Horných jazier, ktoré končia najväčším jazerom Kozjak. Z neho sa voda prelieva do štyroch ďalších tzv. Dolných, ktoré sú menšie a plytšie a ležia v prekrásnom kaňone strmých skál. Na konci dolných jazier je jeden z najkrajších úsekov - Nastavle, kde sa k jazerným vodám pripája, mohutným 72 metrov vysokým vodopádom, potok Plitvica, podľa ktorého sú jazerá pomenované.